Cesta za havajskou sopkou Kilauea

Autor: Ján Štenko | 2.10.2018 o 13:19 | (upravené 2.10.2018 o 14:25) Karma článku: 1,14 | Prečítané:  338x

Na Havajské ostrovy prilietame z Vancouveru 12. júna večer. Hlavné mesto 50. štátu USA Honolulu vyzerá z lietadla naozaj majestátne. V tme Tichého oceána svieti už z diaľky niekoľkých desiatok kilometrov ako maják.

Keďže vstupnou pasovou kontrolou do USA sme prešli ešte na letisku v Kanade, zdržanie po vystúpení z lietadla je úplne minimálne. Berieme si batožinu a zisťujeme si u okoloidúcich odkiaľ nám odchádza autobus do Waikiki – časti mesta známej najmä podľa rovnomennej pláže. Cesta hromadnou dopravou je nepochybne veľmi silným zážitkom nielen pre tých, ktorí si Havajské ostrovy predstavujú ako raj na zemi, plný šťastných a bohatých ľudí, vedúcich bezstarostný život filmových hviezd. Skutočnosť je však iná. Napriek relatívne malej vzdialenosti trvá naša cesta o niečo menej ako hodinu a celkovo míňame niekoľko desiatok zastávok. A stretávame prvých miestnych – pravých a nefalšovaných Havajčanov, vracajúcich sa prevažne domov z práce, alebo sa len tak premiestňujúcich z miesta na miesto...a prvých bezdomovcov, prevažne okupujúcich lavičky na jednotlivých zastávkach MHD. Počasie vonku je veľmi príjemné a teplé, a po väčšinu roka stabilné. Nočné teploty pri pobreží zriedkakedy klesnú pod 25 stupňov.

Samotné Waikiki žije bujarým nočným životom, kde sa davy turistov pohybujú medzi jednotlivými barmi, reštauráciami, alebo takmer nonstop otvorenými obchodmi. Je tu tiež množstvo pouličných umelcov prichádzajúcich na „svoje miesta“ pravidelne každý večer.

Pobyt v Honolulu je úžasný ale po troch dňoch ho opúšťame aby sme sa vydali za hlavným cieľom našej cesty – aktívnou sopkou Kilauea na ostrove Hawaii – známom aj ako Big Island.

Let z Honolulu trvá približne 45 minút a spríjemňujú ho krásne výhľady na tieto sopečné ostrovy.

Prvý problém nastáva v Hilo – rátali sme totiž, že z letiska sa bude dať dostať Uberom. Wifi však na letisku nefunguje a tak sa dozvedáme, že do mesta nám ide autobus – o 5 minút. Ďalší nasleduje až o dve hodiny čo je informácia, ktorá nás dostatočne mobilizuje k tomu aby sme ho stihli.

Cesta autobusom je trochu zdĺhavá ale napokon sa dostávame do Hilo Downtown, odkiaľ to je už len kúsok na náš hotel. Na Big Islande sú len dve letiská kde sa dá pristáť. Jedno je v Kona na severozápade ostrova, veľmi blízko rozvinutej turistickej oblasti a to druhé práve tu v Hilo, kde turizmus nieje až takou silnou doménou. Keďže mesto má povesť najupršanejšej oblasti v celých USA a slnečných dní tu kvôli ostrovnej mikroklíme nie je až tak veľa, turisti preferujú radšej slnečné Kona, čo sa samozrejme premieta aj do cien ubytovania, ktoré sú v Hilo asi polovičné.

Hlavným dôvodom nášho príchodu do Hilo však nie sú miestne pláže ale fakt, že relatívne neďaleko mesta sa nachádza aktívna sopka Kilauea, ktorá sa len pár mesiacov predtým znova prebudila k životu a bola dôvodom vyhlásenia mimoriadnej situácie na celom ostrove.

Stovky ľudí prišli o svoje domovy stojace v ceste prírodnému živlu, ktorý doslova spáli všetko na čo narazí. Sopečné erupcie sa vyskytli hneď na niekoľkých miestach súčasne, kopírujúc starý tektonický zlom, čo celú situáciu ešte viac skomplikovalo. Armáda a polícia uzatvorili z bezpečnostných dôvodov národný park Volcano, ako aj celú oblasť v okolí valiacich sa prúdov lávy. Sopečné erupcie boli sprevádzané aj menšími otrasmi zeme, ktoré sú síce postrehnuteľné avšak nie až natoľko silné, aby spôsobili škody na zdraví, či majetku.

Miestne turistické kancelárie okamžite využili príležitosť a ku burácajúcemu živlu začali organizovať lety helikoptérou ako aj plavby loďou – keďže láva steká na niektorých miestach priamo do oceánu, čo vytvára niekoľko sto metrov vysoké stĺpy pary.

My sme sa však rozhodli pre dobrodružnejšiu variantu „cesty za sopkou“ a to po vlastnej osi. Využili sme rady miestnych, že najlepší prístup ku sopke je z mestečka Pahoa, kde bolo navyše ešte deň dozadu cítiť otrasy zeme. Väčšiu motiváciu si momentálne ani nevieme predstaviť. Voláme si preto Uber a vyrážame priamo na miesto. Cestou tam míňame sopečnú krajinu a už z diaľky niekoľkých kilometrov vidíme dva apokalyptické stĺpy dymu a pary – vzdialené od seba niekoľko kilometrov. V Pahoa žije početná hippies komunita a nachádza sa tu aj malé stanové mestečko s ľuďmi, ktorí prišli o strechu nad hlavou. Je tu aj množstvo dobrovoľníkov a vojakov pomáhajúcich pri odstraňovaní následkov katastrofy. Pomaly prechádzame ulicou popri hlavnej ceste smerom na východ za hranice mesta, sledujúc v diaľke oblak dymu z neďalekej sopky. Na ceste číslo 130 je zátarasa a vojaci, ktorí ďalej púšťajú len miestnych obyvateľov. My pokračujeme ďalej po ceste číslo 132 s cieľom dostať sa čo najbližšie ku toku lávy. Navigujeme sa podľa neprestajne preletujúcimi helikoptérami, ktoré ku miestu erupcie zvážajú turistov. Určite majú skvelý výhľad.

O nejaké dva kilometre nás zastavuje ďalšia policajná zátarasa a pre nás nastáva čas na improvizáciu. Vďaka Google Maps nachádzame alternatívnu cestičku popri lese na okraji Nanawale Estates a rýchlo sa rozhodujeme ju použiť. Cestou míňame niekoľko domov a nastáva komplikácia, s ktorou sme, kto vie prečo, vôbec nerátali – strážne psy.

Nanawale Estates nieje klasické mestečko, ale skôr riedko osídlená vilová štvrť v džungli. Podobných „osád“ je na ostrove veľa. Keďže všade naokolo je les všetci miestni chovajú psov, poväčšine nejaké to bojové plemeno. Už pri prechádzaní popri prvých domoch spúšťame lavínu psieho štekotu, ktorá je čím ďalej tým zúrivejšia. Zmocňuje sa nás silná paranoja a v hlavách sa nám premietajú obrazy ľudí napadnutých pitbulmi a podobnými domácimi miláčikmi. Nemáme žiadnu hrôzu zo sopky, lávy, či možného zemetrasenia... našu najväčšiu obavu predstavujú psy, strážiace domy svojich majiteľov. Riziko sa nám zdá byť vysoké a naše zdravie to najcennejšie. Opäť musíme zmeniť plány aby sme sa vyhli tomu najhoršiemu. Vraciame sa späť do Pahoa, keď tu zrazu počujeme za našimi chrbtami krik. Inštinktívne sa otáčam a v diaľke necelých sto metrov k nám beží pes, po ktorom kričí jeho majiteľka. Otáčam sa k nemu tvárou a tasím pribalený dáždnik, ktorý roztváram s cieľom zabrániť jeho bezprostrednému priblíženiu. Psa to očividne zmiatlo a zastavuje, s každým ďalším pokrikom svojej majiteľky je čoraz menej odhodlaný, až sa napokon otočí a beží domov... Nuž a my toho máme akurát dosť, svoju dávku adrenalínu sme si vychutnali naplno a náš jediný cieľ je bezpečný návrat do Pahoa, dať si pohár vína a vymyslieť čo ďalej.

V miestnej kaviarni sa dozvedáme, že mestečko bolo pred pár rokmi celé evakuované, kvôli sopečnej erupcii asi kilometer na juh sa nachádza pomerne čerstvé lávové pole. Vyrážame. A skutočne nachádzame obrovskú masu lávy, tiahnucu sa niekoľko kilometrov od sopky Kilauea až po prvé domy v Pahoa – pár z nich je už bohužiaľ lávou zničených. Obraz skazy už nie je ešte stále viditeľný. Fascinujúca je tiež mohutná, niekoľko metrov vysoká masa na kameň stuhnutej lávy, miestami popraskaná, ale v minulosti očividne neuveriteľne horúca a tekutá. Naša cesta sa oplatila. Z lávového masívu je pomerne dobrý výhľad na aktuálnu sopečnú erupciu a teda s uspokojením konštatujeme, že sme ako lowcostoví turisti videli maximum čo sa v tejto situácii dalo a zažili aj nejaké to cestovateľské nebezpečenstvo.

S pocitom úspechu sa vraciame do Hilo, kde ešte pár dni trávime objavovaním miestnych atrakcií  - čierne sopečné pláže, sledovanie morských korytnačiek, návšteva vodopádov -  a celkovým vychutnávaním si pobytu na tomto nádhernom ostrove.

Pri odlete sa nám ešte naposledy vyskytne neopakovateľný pohľad na zúriacu sopku a stúpajúce oblaky dymu a pary, ktoré nám pripomínajú, že táto časť Tichého oceánu sa stále vyvíja a mení priamo pred očami nás, ktorí sme v tomto procese len uchvátenými pozorovateľmi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Tomáš Prokopčáka

Vy nie ste žiaden antisystém. Ste mainstream

Ako sa nám pod rukami zmenila Európa.

DOMOV

Matica ocenila falošného profesora, boli sme pri tom (video)

Na odovzdávaní bol aj Dankov poradca.

DOMOV

Zsuzsová požiadala o prepustenie z väzby

Zsuzsová je obvinená v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.


Už ste čítali?